Kraslice v starobylých odbdobiach
Keď sa už rozdávajú tie kraslice, vajíčka na veľkú noc, povedzme si o nich niečo z hľadiska dejín a kultúr.
Zdobenie škrupín vajíčok počas jarných rituálov je starobyli zvyk. V starobylom Egypte, Mezopotamii ale aj na Kréte sa vajíčka spájali so smrťou a znovuzrodenim. Zdobené pstrosie vajíčka alebo napodobeniny zo zlata a striebra boli ukladané do hrobov starých Sumerov a Egyptanov co bolo cca. 5000 rokov p. n. l.
Tieto kraslice ktoré vidíte na fotke sú cca 4700 rokov staré a väčšina z nich pochádza z III Egyptskej dynastie. Najstarsiu kraslicu našli v Afrike a je to 60 000 tis. rokov staré gravírovane pstrosie vajce 
. Existujú písomnosti, texty o sviatkoch presnejšie Heb-Shem, ktorý súvisí s plodnosťou Zeme. Po prvom splne, ktorý nastal po jarnej rovnodennosti obyvatelia medzi sebou začali vymieňať farebné kraslice, ktoré boli tak isto aj vo vnútri v chrámoch zavesené. Obrady a rituály sa konali takýmto spôsobom aby sa získala kvalitná a bohatá úroda.
. Existujú písomnosti, texty o sviatkoch presnejšie Heb-Shem, ktorý súvisí s plodnosťou Zeme. Po prvom splne, ktorý nastal po jarnej rovnodennosti obyvatelia medzi sebou začali vymieňať farebné kraslice, ktoré boli tak isto aj vo vnútri v chrámoch zavesené. Obrady a rituály sa konali takýmto spôsobom aby sa získala kvalitná a bohatá úroda.Samozrejme ak sa vrátime do nie tak starých čias požehnanie vajec sa spomína už aj v oveľa starších, skorších textoch ako v tej kresťanskej. (v liturgické knihe až rok 1610 prijala cirkev vajíčka ako oficiálny symbol zmŕtvychvstania Yeshua= Ježiša). Táto ľudová tradícia veľkonočných vajec je podľa uznávaného nemeckého folkloristu Jacoba Grimma od germanskych národov z jarnej slávnosti germanskej bohyne Eostre=Ištar.
Fotky poskladané z pinterestu z wikipedie
Veľká noc, jarná rovnodennost, Ostara ... a Bohyňa Inanna/Ištar/Astarte/Easter
Veľká noc pôvodne Ištar sa oslavovali v čase Assírií a Balbylonií.
Inanna/Ištar bola assírska a babylónska bohyňa plodnosti a sexu bola ale hlavne vnímaná ako královna nebies.
Inanna bola jednou z najdôležitejších postáv ako Bohyňa v sumerskej histórie. Nespočet textov,klinopisov, sošiek, vyzobrazovanie zostalo našťastie o Inanne/Ištarte.
Podľa textov Jana je Ištar Babylonská bohyňa, podľa ktorej je veľká noc pomenovaná.
Babyloncania oslalvovali Ištar ako návrat bohyne jari, znovurodenie. Podľa legendy z Bab. sa hovorí, traduje, že z neba na jar každy rok spadne vajce a pristane okolo rieky Eufrat. Z tohto vajíčak sa mala každy rok vylupnuť Ištar ako symbol znovuzrodenia jari. Hovorilo sa, že kto uvidí toto vajíčko ako prichádza Ištar bude ňou pozehnaný/á.
Vždy sa oslavovalo na jarnú rovnodennosť.
Zaujímavosťou je, že tieto sviatky zaviedol Nimrod a Semiramis.
K vajíčkam ešte:
Starý egypťania verili v praveké vajíčko, z ktoreho sa vyliahne Boh slnka. V tych časoch bolo považované Slnko za vajíčko, ktoré kladie nebeská hus Seb.
Takto v skratke aby sme vedeli kde začínajú korene sviatok a bohyne, ktorú už snaď aj 100 rozných mien dostala za tie tisiky rokov. Každý po svojom hlavne je že je s nami aj týchto dobách :-)
S úctou,
Friderika BS
Moja fotka z oltára pre Inannu/Ištar z jarnej rovnodennosti na sviatky Ištar :-)
.jpg)